Moje Fantasy Poviedky

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Sine Nomine (Bezmenný) - Prológ

Úvod k príbehu o dievčati, ktoré sa dostalo do veľkých problémov... Temné, romantické, fantasy
Nádherná nočná obloha. Čierna ako bezodná priepasť, hviezdy žiarivé ako sviece horiace v spojených dlaniach. Nedokázala som od nej odtrhnúť zrak. Studený zimný vánok mi kĺzal po šiji varujúc ma pred nebezpečenstvom, no ja som bola k jeho zúfalému kvíleniu ľahostajná. Nepočúvala som nič okrem ticha nočnej krajiny a tlmených tónov hudby, znejúcej v diali.

Zavŕzgal sneh. Počula som pomalé, ľahkovážne kroky, temnú bytosť blížiacu sa k svojej obeti.

Vydýchla som. Môj teplý dych sa zrazil v malý biely obláčik.

,,Si ako socha padlej bohyne, stojaca uprostred bielej prázdnoty. Ako Neuth, odtrhnutá od svojej podstaty. Povedz, chýba ti domov?“

,,Nina,“ odvetila som chladným hlasom, splývajúcim s vánkom, a otočila som sa. Pokúsila som sa naňho pozrieť presne tým pevným a nebojácnym pohľadom, ktorý na mne tak obdivoval... a ktorý ho držal ďaleko za hradbami mojej mysle, v zajatí jeho vlastnej túžby zmocniť sa jej. ,,Nie som bohyňa noci, nie som zakliata princezná, nie som ani múza uväznená v ľudskom tele. Som žena, ktorá už nikdy viac nepodľahne tvojim hrám.“

Oblaky zakrývajúce okrúhly mesiac sa rozostúpili a strieborný svit dopadol na jeho tvár, akoby chcel odhaliť jeho najčernejšie myšlienky, tie najtemnejšie pocity a túžby. Tieň pod jeho očami sa prehĺbil a jeho pery sa roztiahli do mrazivého úškrnu.

,,Si výzva, drahá Nina,“ povedal svojim neľudským a zároveň neodolateľným hlasom. ,,Ja sa výziev nikdy nepúšťam. A už vôbec nie takých horkých, ako si ty.“

,,Nehraj sa s ohňom, ten nikdy neskrotíš.“

,,Tak nech ma zhltne plameň. Nebojím sa ničoho a nikoho. Ani horúcich pekiel, Nina. Nie, to oni sa boja mňa. Vyvrhli ma, odmietli moju skazenú dušu. Veď inak by som nebol tu.“

Moja tvrdá maska sa začala rozpadávať. Opäť raz sa pokúšal prevŕtať do môjho vnútra, aby tak odhalil moju zraniteľnosť, aby ma ovládol.

Tentoraz som mu to nemohla dovoliť. Nemohla som ho nechať vyhrať nado mnou.

,,Drahá Nina, nesnaž sa skrývať svoj strach. Vidím, že sa trasieš. No tak, otoč sa a bež! Utekaj! Uteč predo mnou! Tvoja myseľ chce byť silná, no tvoje telo hovorí niečo iné. Chce utiecť, ako keď si chce laň zachrániť život pred hladným vlkom. No tak, bež!“

Tuho som zavrela oči. Vzduch vtedy zaplnil jeho diabolský smiech.


Poviedky | stály odkaz

Komentáre

  1. prvý komentár :)
    dúfam, že Ťa poteší :) je to pekné, teším sa, čo bude ďalej.. len jedno nechápem, prečo na otázku, či jej chýba domov odpovedala ",,Nina,“ odvetila som chladným hlasom, splývajúcim s vánkom, a otočila som sa. "
    šak on predsa vie, ako sa volá :-) či?
    publikované: 01.11.2011 22:18:18 | autor: whatever (e-mail, web, autorizovaný)
  2. :)
    Ďakujem za komentár :)
    Odpovedala tak, pretože vlastne ignorovala to, čo sa jej pýtal. Reagovala na druhú vetu, v ktorej ju volá Neuth. Nehovorí mu, ako sa volá, len mu to pripomína - príbeh som začala písať v in medias res, takže sa z tohto úvodu nedá hneď pochopiť, prečo presne hovoria to, čo hovoria.
    Dúfam, že budem pokračovať, pretože trochu váham - neviem, či nasledovať viac romantickú alebo temnú zložku (z ktorej som po domyslení nemala veľmi dobrý pocit, ale zato by to bolo trochu iné, než ostatné príbehy)
    publikované: 02.11.2011 07:57:45 | autor: MM (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014